Základná škola s materskou školou Jána Vojtaššáka Zákamenné

 

Navigácia

test

O škole

História školy

Škola v Kline Zákamenskom, ako sa vtedy nazývala naša obec, sa prvýkrát spomína už v roku 1732. Žiaci sa tu elementárnou formou učili čítať, písať a počítať. Do roku 1754 v nej vyučoval pán farár Matej Maťašovský. Vo vyučovaní pokračoval až do roku 1804 prvý kvalifikovaný učiteľ  Martin Hamuljak.

      Prvá stránka histórie zákamenskej novoutvorenej školy s vtedajším názvom Štátna meštianska škola sa začala písať 20. marca 1946.

      Stavba tejto mohutnej dvojposchodovej budovy  sa začala roku 1941 za výdatnej morálnej i materiálnej pomoci zákamenského rodáka, veľkého národného buditeľa a horlivého arcipastiera spišskej diecézy J.E. Jána Vojtaššáka a za podpory štátnych subvencií a obce.

      Ako všetky začiatky aj tento bol veľmi ťažký. Trvalou prekážkou riadneho chodu vyučovania bol stav budovy, ktorá bola ešte stále nedokončená. Vojnovými udalosťami trpelo celé jej zriadenie. Dvere boli neodborne, narýchlo nasadené, hlavná brána bola obitá doskami, čo budove dodávalo nedôstojný vzhľad. Okná boli z veľkej časti porozbíjané a v budove bol potom prievan, dážď i sneh. Vykúriť takéto miestnosti bolo takmer nemožné.

      Do „meštianky“ postupovali žiaci z 5. ročníka Rímsko–katolíckej ľudovej školy v Zákamennom, ktorá bola v roku 1945 premenovaná na Štátnu ľudovú školu. Prihlásili sa tu aj žiaci z Oravskej Lesnej, Novote, Krušetnice, Lomnej i Brezy. Všetkých žiakov bolo 116.

      Učiteľský kolektív pre ľudovú i meštiansku školu tvorilo len 8 učiteľov. Riaditeľom školy bol Štefan Horan. Po roku ho vystriedal Maximilián Staš.

     Nedostatok učiteľov bol stálym problémom riadneho chodu školy. Rozšírili sa aj choroby ako osýpky a týfus, na ktoré ochorelo vyše sto žiakov oboch škôl a 3 žiaci zomreli. Taktiež pretrvávali bytové problémy učiteľov. Ako príklad môže slúžiť učiteľ Maretta, ktorý býval v 1 kuchynke, ktorá mu slúžila ako spálňa, špajza, obývačka a kuchyňa, pritom bol ženatý a mal malé dieťa.

      V rokoch 1940 – 1959 sa v Zákamennom vystriedalo 106 učiteľov a poväčšine sa snažili odísť čo najskôr práve pre nedostatočné bytové pomery.

    1. septembra 1948 bola Štátna meštianska škola premenovaná na Strednú školu v Zákamennom. Mala 4 ročníky. V tom istom roku dostala škola telefón, ktorého zavedenie stálo 1 300 Kčs.

       Pedagogický okrsok Zákamenné zahŕňal tieto školy: Stredná škola   Zákamenné,   Národná   škola   (premenovaná ľudová) Zákamenné, Neúplná stredná škola Lomná, Národná škola Lomná, Národná škola Krušetnica a Národná škola Novoť.

      Roku 1951 žiaci 4. ročníka prvýkrát prechádzali záverečnými skúškami.   Skúšok   sa   zúčastnilo  36   žiakov,     ktorých  11   bolo vyznamenaných a 25 prospelo. Hlavným účelom skúšok bolo zadelenie žiakov do povolaní a vyšších stredných škôl 3. stupňa. Boli to najmä priemyselné, poľnohospodárske, zdravotné a pedagogické školy.

       1. septembra  1953  dostala  škola  názov  Osemročná   stredná škola. Členila sa na ročníky 1.-5. a 6.-8. .

      V roku 1956, 10 rokov po otvorení školy, vyučovalo v škole už 18 učiteľov 442 žiakov, z toho 6 učiteľov učilo 123 žiakov na 2. stupni.

      15. decembra 1960 po schválení nového školského zákona dostala škola nový názov Základná deväťročná škola v Zákamennom. Riaditeľom bol Michal Záhumenský, učiteľský kolektív tvorilo 20 učiteľov. Bola vysoká nekvalifikovanosť, len 7 učiteľov malo kvalifikáciu, ostatní mali len maturitné vysvedčenie.

      V ďalších rokoch sa vyskytli na škole infekčné choroby žltačka a šarlach.

     V 60. rokoch školskú dochádzku žiakov negatívne ovplyvňovalo súkromné hospodárenie v poľnohospodárstve. Rodičia využívali deti na poľné práce. Takmer polovica deviatakov  ostala doma pracovať na poli.

     Dňa 20.9. 1967 bola v starej školskej budove, ktorá bola vybudovaná v roku 1928 otvorená materská škola. Mala jednu triedu s 20 žiakmi. Riaditeľkou  bola  Mária  Kačenová  a  učiteľkou Gabriela Blšáková.

V roku 1981 sa MŠ s 96 deťmi pre poruchu vykurovania presťahovala do budovy ZDŠ na prízemie a fungovala tam až do roku 1992. V roku 1998 sa začalo s výstavbou novej materskej školy a deťom slúži od septembra roku 2000. Riaditeľkou sa stala Helena Zmorayová po odchode Ruženy Ramačovej do dôchodku.

     V septembri 1983 boli otvorené detské jasle pod vedením Gabriely Plaskúrovej, ale v roku 1989 boli zrušené.

     Začiatok školského roka dňa 2. septembra 1996 bol spojený so slávnosťou prepožičania čestného názvu Základná škola Jána Vojtaššáka v Zákamennom. V tomto školskom roku mala škola 31 tried, 2 oddelenia družiny mládeže a vyučovalo 41 učiteľov. Pre nedostatok priestorov v školskej budove sa 3 triedy vyučovali v Materskej škole v Oraviciach a MŠ v budove obecného úradu. 

      Dňa 1. 4. 1998 Základná škola v Zákamennom získala právnu  subjektivitu.

       Od 1. 7. 2002 sa stali súčasťou základnej školy aj obidve materskej školy a škola tak dostala názov Základná škola Jána Vojtaššáka s materskou školou.

      K marcu 2006 zamestnáva škola 62 pedagogických a 26 nepedagogických zamestnancov. Riaditeľom je od roku 1991 Emil Revaj, má 4 zástupkyne: Margita Brtková je zástupkyňou pre druhý stupeň, Marta Gruchalová  pre prvý stupeň, zástupkyňami v materských školách sú Elena Zmorayová a Ľudmila Buckulčíková.

      Veľkým prínosom pre našu školu boli a sú žiaci, ktorí dosahovali a dosahujú nielen výborné vzdelávacie výsledky, ale dokážu zúročiť svoj talent, vedomosti a zručnosti aj v rôznych umeleckých či prírodovedných aktivitách.

      V prvých rokoch vyučovania na našej škole sa dôraz kládol hlavne na osvojenie si základných vedomostí. Učitelia však už vtedy dbali aj na to, ako žiakom vyplniť voľný čas. Z mimoškolských aktivít najdlhšiu tradíciu na našej škole má divadlo. To s malými prestávkami a obmenami vydržalo až dodnes. Svoju činnosť začalo v 40-tych rokoch. Pripravovala detské aj dospelé divadelné predstavenia. Dnes na túto tradíciu nadviazal už dvojročný divadelný súbor Prvjesienka. Ďalším putom s minulosťou je školský časopis. Ten prvý sa volal Prameň a začal vychádzať v 60-tych rokoch. Má za sebou dlhú cestu. Vychádzal pod rôznymi názvami - Zákamenský štvorlístok, No name, Okej. Dnes je to Pukanček a Úlet,  ktorý svoje úspechy zožal aj na celoslovenských kolách - dvakrát bol prvý a raz mu bola udelená Mimoriadna cena poroty a Čestné uznanie.

      Nie je možné vymenovať všetky úspechy, ktoré naši žiaci dosiahli na úrovni okresných kôl. Preto spomenieme na týchto stránkach len tie najdôležitejšie, tie, ktoré našu školu zviditeľnili na úrovni kraja, Slovenska, bývalého Československa. Prvé výrazné úspechy v mimoškolských aktivitách, v recitácii, výtvarnej tvorbe, matematike, fyzike, chémii i v športových oblastiach začínajú žiaci zákamenskej školy dosahovať v 70-tych rokoch. Základy týmto úspechom sa kládli niekoľko rokov predtým.

      V 50-tych a 60-tych rokoch pracovali žiaci v týchto krúžkoch: záhradkárskom, ovocinárskom, chovateľskom, prírodovednom, divadelnom, hudobnom, speváckom, tanečnom, recitačnom, bábkarskom, folklórnom, lyžiarskom, volejbalovom, atletickom a turistickom.

      Žiaci nacvičovali spartakiádu aj napriek tomu, že telocvičňa nebola ešte postavená. Zúčastňovali sa okresných kôl olympiád z matematiky, fyziky a prírodovedy, súťaží v prednese poézie i prózy, detskej umeleckej tvorivosti.

      V 70-tych rokoch už naplno bežali súťaže vo všetkých oblastiach. V prednese poézie M. Brňáková obsadila 3.miesto na úrovni kraja.

      Výrazné úspechy zaznamenal lyžiarsky oddiel, ktorý sa dostal do povedomia športovej verejnosti hlavne cez meno nášho olympionika M. Bajčičáka. Na Majstrovstvách Slovenska  v lyžovaní obsadili 4.miesta E. Čičová a P. Polťák. Na medzinárodných lyžiarskych pretekoch M. Polťáková obsadila 2. miesto. O rok neskôr na Majstrovstvách Slovenska v lyžovaní obsadila J. Matušková 3. miesto.      

     V 80-tych  rokoch začali svoju činnosť aj také krúžky, ktoré neviedli len učitelia, ale svoj prínos do výchovy mládeže vložili aj rodičia. Svoje úspechy začali šachisti, ktorí obsadili v krajskej súťaži 4. miesto

     V tomto období bolo zriadené aj Školské športové stredisko pre bežecké lyžovanie. Jeho členovia naďalej získavali skvelé úspechy. M. Bajčičák sa stal pravidelným účastníkom Bielej stopy SNP, kde získal 2. miesto. Stal sa Majstrom kraja   v  bežeckom  lyžovaní,  víťazom   Malej   bielej   stopy   SNP, niekoľkonásobným víťazom medzinárodných lyžiarskych pretekov, dvojnásobným majstrom ČSSR. Spolu s ním reprezentovali Zákamenné na mnohých pretekoch aj ďalší. M. Večerek sa prebojoval až na Mastrovstvá ČSSR a spolu s M. Bajčičákom vybojovali striebro v štafete na Majstrovstvách Slovenska. O. Švajčíková v Malej bielej stope SNP obsadila  2.miesto, J. Majchrák – 3. miesto na Majstrovstvách SR. Ďalšími úspešnými bežcami boli aj mladé talenty R. Florek, Z. Švajčíková, V. Teľúchová a P. Jašica. O tieto úspechy zaslúžil aj A. Bernaťák, ktorý bol r. 1989 vyhlásený za najlepšieho trénera Oravy.

     Naďalej sa cvičila spartakiáda. Včelársky krúžok získal na celoslovenskej súťaži Zlatá včela 9. miesto. Výrazný úspech zaznamenala matematika – na celoslovenské kolo postúpila A. Žatkuliaková. Žiaci sa pravidelne zúčastňovali a popredné miesta získavali aj na výtvarných súťažiach. V súťaži Výtvarný a literárny Trenčín si ocenenie  odniesli M. Gašper, M. Plaskúrová, M. Telúch, S. Sivčák.

     Najúspešnejšie boli asi 90-te roky. Vo svojich úspechoch naďalej pokračujú lyžiari. V roku 1990 vznikol bedmintonový oddiel, ktorý sa o rok neskôr začlenil do Školského športového strediska. Za sedem rokov svojej činnosti  sa prebojoval až 93-krát na celoslovenské turnaje. Na týchto turnajoch sa zúčastnilo 33 žiakov a do 3. miesta sa umiestnilo 25. Na Majstrovstvá Slovenska postúpilo 21 žiakov a 12 z nich získalo medailu.

      Najviac sa o to zaslúžili títo žiaci: R. Sochuľák – 4x 1. miesto, 1x 2. miesto, 2x 3. miesto, Z. Olbertová – 3x 1.miesto, 3x 2.miesto, 8x 3.miesto,   J.Papáková   -  4x 2.miesto. 

     Ďalšie  medaily  získali: M. Rončáková, M. Rončák, M. Klimčíková, K. Vrábľová, D. Kurňavka, R. Florek, A. Rončáková, J. Hlbočan, J. Olbert. Roku 1993 športová reportérka M. Zavarská odovzdala Cenu najlepšieho športovca roka Oravy Z. Olbertovej.

     Rozbehli sa aj výtvarné súťaže, na ktorých sme získali v rámci Slovenska výrazné úspechy. Do finále súťaže Výtvarný a literárny Trenčín postúpili J. Malinka a M. Fafejta, ktorý obsadil 4. miesto. V novej súťaži Európa v škole sa nám podarilo získať pekné umiestnenia. Čestné uznania dostali títo žiaci: D. Ferenčíková, P. Bachňák, E. Sivčák, G. Kubacková, I. Mrekaj. Mimoriadnymi cenami boli ocenení: I. Mrekaj, K. Večerková, K. Chmeľová. Dobre sme sa umiestnili aj v medzinárodnej súťaži Bohúňova paleta. Tu rôzne ocenenia získali títo žiaci: P. Klimčík, M. Florek, L. Kovaľ, M. Konkoľ, T. Katreníková. V súťaži Lidice s medzinárodnou účasťou  sa do finále dostali títo žiaci: P. Sekeráš, M. Gruchalová, Z. Mrekajová. Výborne si počínal M. Fafejta, ktorý dostal Cenu prezidenta Slovenskej sporiteľne a jeho práca postúpila až do Japonska.

     Nezaostali sme ani v literárnych súťažiach. Na rôznych celoslovenských kolách sa umiestnili: J. Gonšor – 2. miesto, J. Bajo – 1. miesto, M. Demko – čestné uznanie.

     Z prírodovedných predmetov M. Gonšor obsadil 1. miesto v krajskom kole fyzikálnej olympiády a postúpil do celoslovenského kola.

     Na celoslovenskej súťaži Don Bosco zameranej na náboženstvo obsadili naši žiaci 3. miesto. V biblickej olympiáde naši školu na Slovensku  vynikajúco  reprezentovali  Z. Chmeľová,  V. Chmeľová, Z. Janoťáková. V krajskom kole súťaže Vajanského Martin v prednese prózy 2. miesto obsadila M. Janoťáková.

     V prvých rokoch tohto storočia pracuje naša škola vo všetkých smeroch na plné obrátky. Na škole pracuje vyše 35 záujmových útvarov zameraných na rôzne činnosti. Vedúcimi sú nielen učitelia, ale aj rodičia a mladí ľudia vychovaní touto školou. Do povedomia verejnosti sa dostal tanečný súbor Muchotrávka, ktorý na celoslovenskej súťaži Senický kľúčik získal 1. a 3. miesto.

     Recitácia sa rozšírila do viacerých súťaží. Na Vajanského Martine nás reprezentovali B. Revajová – 3. miesto, M. Janoťáková – 2. miesto, K. Chmeľová – 1. a 2. miesto, L. Chmeľová – 1. a 2. miesto, M.Janoťáková ml. – 2. miesto. Do celoslovenského finále Rozprávkového vretienka sa dostali žiačky B. Florková, K. Chmeľová, L. Chmeľová.V prednese povesti Šaliansky Maťko na celoslovenskom finále vystúpili K. Chmeľová a K.Klačanská. V krajskom kole sa umiestnili na 3. mieste J. Koleňová a L. Chmeľová. V prednese duchovnej poézie Dilongova Trstená B. Florková, K. Chmeľová a L. Chmeľová v celoslovenskom kole obsadili prvé miesta.

     Významné ocenenia získali žiaci aj v literárnych súťažiach. S. Dibdiaková a E. Podstavková dostali čestné uznanie v súťaži Európa v škole. M. Demko získal hlavnú cenu v súťaži Prečo mám rád slovenčinu...,Ľ. Filipčíková 1. miesto a J. Konkoľová  čestné  uznanie. V súťaži  pre  mladé  literárne talenty – Cena  Andreja Chudobu    1.    miesto     získali    K.   Káčeríková,    B.   Florková,    2.   miesto

K. Peňáková a čestné uznanie J. Bednáreková. V súťažiach Literárny Kežmarok, Dúha a Stop drogám sa žiačky B. Florková, Ľ. Filipčíková a J. Trajová umiestnili na prvých miestach.

     Tradične sa rozvíjajú výtvarné talenty. V Bohúňovej palete zlaté a strieborné pásmo získali G. Kubacková a L. Klimčíková. Deti sveta ilustrujú Bibliu bol názov medzinárodnej súťaže v Izraeli a cenu v nej získala Z. Rončáková.

     V matematickej olympiáde sa najvyššie dostal R. Tisoň, ktorý na krajskom kole obsadil 4. miesto.

     V chemických súťažiach dosahovali vynikajúce výsledky A. Borovjaková, J. Trajová, M. Janoťáková, M. Majchrák a ďalší.

     V biológii  v rámci kraja a Slovenska našu školu úspešne reprezentovali D. Ferenčíková – finalistka celoslovenského kola, K. Chmeľová a M. Polťáková.

     V olympiáde anglického jazyka na krajských kolách nás úspešne reprezentovali J. Ferenčíková, M. Polťák a A. Verníčková.

     Úspešní boli aj naši atléti a to hlavne v bežeckých disciplínach. V cezpoľnom behu žiaci M. Polťák, T. Michaliga a L. Varešák v celoslovenskom finále obsadili 2. miesto. Vo vytrvalostnom behu na tri kilometre J. Kocúr, L. Jurkuľák, T. Michaliga a M. Polťák získali na majstrovstvách Slovenska 2. miesto. M. Polťák sa stal majstrom kraja vo vytrvalostnom behu. V atletike získalo družstvo žiakov (L. Varešák, P. Strýček, J. Malinka, I. Mrekaj) 3. miesto v kraji.

     Aj napriek našej snahe je možné, že niektoré mená úspešných reprezentantov sme tu nespomenuli. Snažili sme sa zachytiť všetkých, ku ktorým sme sa dostali v nám dostupných materiáloch. Aj oni sú súčasťou života našej školy. Tieto výsledky sú pre žiakov a učiteľov odmenou za ich prácu. Sú však aj výzvou naďalej sa zdokonaľovať, pracovať na sebe, hľadať cesty ktorými možno dosiahnuť svoje sny.

 

(Cesty do hlbín učiteľovej duše – výpisky zo školskej kroniky)

 

     „Do mládeže treba „vložiť“ cit, nadšenie, vkus, túžbu po umení, kráse, vede, kladné medziľudské vzťahy, to krásne medziľudské teplo. Každý mladý človek, tvárny a plný nadšenia, elánu, chuti a vôle je človek krásny.

Dobrý a krásny človek nikdy nerozreže sedadlo v dopravnom prostriedku, ba ani na ňom neobsedí, keď stojí nad ním starenka, neukradne nič v obchode, nevyhľadáva rôzne nevhodné partie, neubližuje mladším. Záleží iba na nás, či takýmto krásnym človekom zostane aj v dospelosti alebo sa zmení na chodiacu encyklopédiu, neomylný komputer bez citu a nadšenia, nemajúci čas vidieť lúku plnú tých najobyčajnejších kvetín, počuť žblnkot toho najobyčajnejšieho potoka.“ 

                                                                    

...bez komentára....

 

Ako sa kultúrne vy – žilo...

 

     Na predvianočných potulkách sa dostali učitelia autobusom až do Ostravy. Bolo to 11. decembra. ROH organizovalo zájazd do divadla, ale když lístky nebyli, poniektorí boli radi, že im ostalo vo vrecku o 6 – 7 Kčs viac. Každý zo zboru tento zájazd využil po svojom.

 

A bolo na pivo...

Zákamenská „disidentka“

 

     Roku 1951 začal prichádzať p.uč. E. Rusnákovej časopis Chov hovädzieho dobytka a ošípaných. Nakoľko si ho neobjednala, písala niekoľkokrát do vydavateľstva,  aby  jej  ho  neposielali,  že ho nezaplatí, lebo je pre ňu nepotrebný.

     Urazený šéfredaktor podal návrh na ministerstvo školstva, aby ju okamžite prepustili z dôvodu, že jej nevyhovuje socialistický časopis. Ministerstvo po prešetrení inšpektorom Špačekom zistilo, že menovaná odoberá iné socialistické časopisy pedagogického zamerania. Od prepustenia menovanej sa upustilo, ale aby učinili zadosť príkazu ministerstva, preradili dotyčnú zo strednej na národnú školu, čo jej spôsobilo ujmu na plate 500 korún  mesačne.     

Máte naše uznanie, pani Rusnáková.

 

Kleopatra vs. Harry Potter

 

     27. apríla 1967 sa učitelia dostali z ROH na film americkej produkcie Kleopatra. Nikto neľutoval, že musel ísť za týmto dielom do Martina. Pekný zážitok oživil dejiny všetkým nedejepisárom.

Dnes Amerika aj v Zákamennom...

 

Blahodárny vplyv manželského zväzku

 

     V tento deň 19. 5. 1969 sa uchýlili do stavu manželského X. Y. a Z. Q. Kým pred svadbou boli problémy len s ním (vymeškávanie, ľahostajnosť, nekritičnosť), po nej boli problémy s oboma.

Dnes už ani tí chlapi nie sú to, čo bývali...

 

Originalita našich mužov nepozná hranice

 

     Na sviatok MDŽ pripravila program naša škola. Slávnosť bola v kultúrnom dome. Ženy v škole ďakovali mužom a ROH za blahoželania a pekné papuče.

 

Už sa tešíme na Vianoce. Vaše ženy.

 

A predsa sa stretli

 

     1.máj 1969 sa slávil v Námestove. Učitelia mali ísť manifestovať dobrovoľne a nepovinne. Toľko národa bolo v Námestove, že sa horko – ťažko stretli dvaja z našej školy – pán riaditeľ a M. Brtková.

           

Iniciatíve sa medze už vtedy nekládli.

 

Prší, prší, len sa leje, gulášik sa z kotla smeje...

 

     Porada, len s inou náplňou, pokračovala poobede za školou pri guláši. Pršalo do kotla, mištičiek i za goliere. Dobrá nálada neopúšťala nikoho, lebo sa každý radoval z dvojmesačného voľna.

 

Prázdniny to istia...

 

Skrytý talent nášho kolegu telocvikára

 

     Funkciu vedúceho školskej stravovne vykonával pán A. Bernaťák (pomáhala mu manželka)...

Konečne vieme, v čom je ukrytá sila Martina Bajčičáka...

 

Napísané o nás – bez nás

 

Spoza rohu dymu veľa, to zas fajčí naša Hela. Aby bolo dymu viac, prišiel Salaj pomáhac. Dušan vonku rýchlo letí, jaj, to je ten fajčiar tretí. Nikotín Vám ničí pľúca, tu je kolekcia súca.

(H. Fafejtová, B. Salaj, D. Fondrk)

 

c, d, e, f, g, a, h, c

Hlbočanka tiež dačo chce. Ak nám dačo zanôtiš, darček si tiež zaslúžiš.                                                                 

(M. Hlbočanová)

 

Kuričov vždy naháňa, do Vajdiaka zapára. Ak sa aj ty polepšíš, darček si tiež zaslúžiš. (M. Bernaťáková)

 

Zošitov je plná taška, fučí Revajová Blažka. Kolekciu my jej dáme a už ďalej utekáme. (B. Revajová)

 

Čo je nové v Novoti, vždycky Števka zhodnotí. Len ty, Mikuláš, dobre zváž, či cezpoľnej kolekciu dáš. (Š. Habláková)

 

Na kufríku námraza, Mác do školy prichádza. Za to včasné vstávanie kolekciu dostane. (S. Mác)

 

To tu už nikto nič negarantuje?

 

Študovala som na Učiteľskej akadémii v Trnave.

      Vtedajšie stanovy boli také, že i keď som mala ukončené potrebné vzdelanie nastúpila som na túto školu v roku 1946 ako výpomocná učiteľka. Po jednom roku mi prislúchal titul dočasnej učiteľky. Po dvoch rokoch na základe diplomovej práce a skúšok spôsobilosti som sa stala definitívnou učiteľkou. V roku 1945 sa zaviedlo na škole vyučovanie ruského jazyka. Pretože som mala zo štúdia znalosti tohto jazyka dali ma učiť tento predmet starších žiakov, ktorí navštevovali meštiansku školu.

            Nikdy nezabudnem na duševné kvality týchto detí. Boli to žiaci skromní, vysoko disciplinovaní a učenliví. Z nich nemožno nespomenúť dnes významnú osobnosť Milana Čiča, ako i radu ďalších, ktorí získavali vysokoškolské diplomy a dobre sa uplatnili v živote, Ale sú mi na veľkú potechu i všetci ostatní, ktorí nešli na ďalšie štúdiá, ale žijú čestným životom.

            V týchto rokoch i v kolektíve učiteľov vládla radosť a úprimnosť. No keď prešli roky päťdesiate, nastali časy smutné. Museli sme chodiť na 1 – 2 týždňové preškoľovacie kurzy, ktorých cieľom bola ateizácia. Dostali sme prísny zákaz zúčastňovať sa náboženských obradov. Na všetkých schôdzach sa prízvukovalo, že ak niekto poruší toto nariadenie, dostane okamžite prepúšťací dekrét. Na škole zavládol strach a nedôvera. Aby mali vyššie orgány dobrý prehľad, dosadili na školu robotnícke kádre, ktoré mali toto všetko kontrolovať. Aj na našu školu boli dosadení traja takí učitelia. Hanus bol murár, Magerčák stolár a Milan pracovník zo SZM. Prví dvaja boli natoľko sebakritickí, že požiadali riaditeľa školy Ladislava Kuľku o uvoľnenie a vrátili sa ku svojim remeslám. Tretí Milan, ktorí učil dejepis, ostal a dôsledne plnil rozkazy svojich nadriadených z KSČ. Nastali udávania a vyšetrovačky. Ale netrvalo to veľmi dlho, lebo mu zistili na odbore školstva podvod v jeho dokladoch o vzdelaní. Predložil im totiž doklady svojho brata, ktorý padol v SNP.

            Úprimnosť a dôvera v kolektíve však bola naštrbená aj naďalej, kým neprišli roky slobody. A vtedy zasvietilo na mňa slnko šťastia, lebo som mohla ďalej učiť

 

 

na škole náboženskú výchovu. Keď som sa dožila 74-ho roku som s pokorou uznala, že je načase opustiť tak dobre vyšľapanú cestičku do mojej milovanej školy a predať žezlo mladým.

(E. Rusnáková – bývalá učiteľka)

 

Spomienky na pôsobenie v Zákamennom od r. 1965 do r. 1971 (výpisky)

 

Prečo Orava?

     Po skončení vojenskej prezenčnej služby v r. 1956 mojím učiteľským miestom sa stala liptovská obec Východná. Tu ma čakala práca nielen v škole.

     Založil som si rodinu, dostali sme v novovybudovanej bytovke garsónku. Žiadosť o pridelenie väčšieho bytu MNV zobralo na vedomie a až do r. 1965 nijako na to nereagovalo. Rozhodli sme sa preto obrátiť na odbor školstva do D. Kubína. Ten nás prijal a určil nám miesto v Zákamennom.

 

Naša práca v Zákamennom

     Na Zákamenné nebolo si treba dlho zvykať. Byt sme mali, s deťmi sme situáciu vyriešili, nakoľko riaditeľova žena Vierka učila poobede, my doobeda, tak sme si vzájomne pomáhali.

     Učili sme obaja slovenčinu a ja aj ruštinu. S nami vtedy učilo ešte 6 manželských párov, 8 vydatých kolegýň a 4 slobodní učitelia. O robotu nebola núdza. Zvykli sme si byť obložení diktátmi, slohmi, kontrolnými prácami, museli sme si nájsť čas na výpožičky kníh zo žiackej knižnice, na prípravú žiakov v súťažiach, ako boli Hviezdoslavov Kubín, Puškinov pamätník, darilo sa nám doviesť žiakov do okresného kola a aj umiestniť sa, taktiež pracovať s edíciou Čítanie študujúcej mládeže a získavať žiakov za jej čitateľov, vydávali sme školský časopis Prameň. Zapájali sme sa do divadelnej činnosti, kde spolu s mnohými našimi kolegami som hral v hrách: Štyria grobiani, Hora volá, Posledný muž, ba podieľal som sa na nácviku hier: Trasovisko, Svadobný závoj. Spolu so žiakmi sme zbierali aj liečivé rastliny a najväčší úspech sme dosiahli v r. 1971, kedy sme nazbierali  (za  dva  mesiace) a  do  Žiliny  odoslali  248,50 kg  usušených  rastlín. Zbierali sme kvet prvosienky, podbeľ, sedmokrásky, trnky, list podbeľa, jahody, vňať žihľavy, vachty trojlistej a alchemilky.

     Naše výsledky v škole vo veľkej miere ovplyvňovala školská dochádzka žiakov. Citeľne sa to prejavovalo v máji, júni a v septembri, keď sa žiaci museli zapájať do prác na poli, nakoľko otcovia boli na zárobkoch v Čechách a ťažisko domácich prác ostávalo na matkách a deťoch. Ďalej dochádzku ovplyvňovali časy, keď napadalo snehu a žiaci zo vzdialených osád sa buď vôbec alebo ťažko dostávali do školy. Svoju úlohu zohrali aj cirkevné sviatky, cez ktoré deti tiež zostávali doma. 

     Manuálne boli deti veľmi zručné a napr. pri zalesňovaní pracovali veľmi zodpovedne, čo sme v Liptove nepoznali. Stačilo im po skončení ZŠ odísť na strednú školu, ubytovať sa v internáte a zlepšené výsledky nenechali na seba dlho čakať. O tom sme sa mohli osobne presvedčiť, keď sa rozhodli študovať na SOUE v Nižnej, kde sme s nimi pracovali a tiež na stretnutiach so žiakmi, na ktoré nás bývali žiaci do Zákamenného pozývali. Ja som sa zúčastnil na šiestich.

     Na pôsobenie v Zákamennom sa nedá zabudnúť, aj keď nebolo všetko ružové. Prevládalo najmä to pekné, ľudské. Rád sa sem vraciam aj po smrti mojej manželky, veď sme tu prežili kus svojho mladého a plodného života.   

 

Na čo sa nedá zabudnúť?

     Na jarné rána, kedy zo stromov niže bytovky sa rozliehal spev vtákov.

     Na riaditeľa, ktorý dokázal podať pomocnú ruku vtedy, keď bolo treba. Veľakrát, keď rástli huby, vytiahol motorku a spolu sme išli na hruštínske poľany „vyfúkať si hlavy“.

     Na pohreb pána Bernaťáka – ľudového liečiteľa – naprávača kosti, kedy sa na ňom zúčastnilo veľké množstvo ľudí a aj napriek tomu, že padal sneh, všetci muži kráčali za rakvou bez pokrývky hlavy.

     Na prvý majáles žiakov, kedy sa podarilo presvedčiť kolegov a kolegyne, že aj takáto činnosť – pobyt na čerstvom vzduchu vyplnený rôznymi súťažami, hrami a tancom – môže človeku osožiť.

     Na nácvik divadiel. Neraz sme mali nacvičené dve predstavenia, ale vystúpiť mohol len jeden krúžok.

(J. Vengríni – bývalý učiteľ a zástupca riaditeľa školy)

 

 

Zoznam riaditeľov, zástupcov a zamestnancov školy

 

 

Riaditelia:

od februára 1946

Štefan Horan †

 

od septembra 1946

Maximilián Staš †

 

od septembra 1950

Ladislav Kuľko †

 

1954

Jozef Kačena †

 

1959

Michal Záhumenský †

 

1976

Anton Vaterka

 

1991

Emil Revaj

 

 

 

 

Zástupcovia

1952

Jozef Kačena †

 

1954

Mária Habšudová – Čičová

 

1957

Michal Ferenčík †

 

1962

Ľubomír Knotek 

 

1964

Jozef Fúzia

 

1965

Leonard Rusnák †

 

1970

Jozef Vengríni

 

1971

Elena Adamíková (1.- 5.)

 

1971

Pavol Mladý † (6.- 9.)

 

1973

Kamila Kakusová (1.- 5.)

 

1973

Anton Vaterka (6.- 9.)

 

1976

Edita Vrábľová (1.- 4.)

 

1985

Emil Revaj (1.- 9.)

 

1989

Emília Ferenčíková (1.- 4.)

 

1990

Margita Bernaťáková (1.- 4.)

 

1990

Margita Brtková (5.- 9.)

 

október 95-máj 96

Milena Kaprálová (1.- 4.)

 

1996

Marta Gruchalová (1.- 4.)

 

 

Učitelia:

1946

Ján Jarina, Margita Krausová, Viktor Bezák, Emília Marková – Rusnáková, Jozef Fröhlich, Ignác Gazdík, Rudolf Tolarovič, Viera Perglerová

 

1947

Viliam Fiřtik, Vendelín Maretta, Augustín Brezan, Pavol Milan, Anna Bučková, Cyprián Sloboda, Eugen Janikovič, Maximilián Špes – kaplán – NV, Jozef Sáreny † - farár – NV

 

1948

Mária Kuráňová, Jozef Stajník, Jolana Holubčíková

 

1950

Helena Kuľková, Mária Kožárová, Mária Habšudová – Čičová, Mária Minčíková – Blickhardtová, Zoltán Vadonický, Jozef Pastierik, Ondrej Bartoš, Albína Valková

 

1951

Leonard Rusnák †, Jozef Zmoray †, Alexander Pepich

 

1952

Emil Zachar, Štefan Pánik, Ján Boďa, Milan Čič, Elena Huntošová – Chmeľová †, Viera Hiková, Anna Hajduchová, Margita Krasulová, Irena Bullová, Mária Gríglová, Pavol Štofko

 

1953

Oľga Dosedelová, Jozef Lukáč, Jozef Čurjak, Viktor Jagelka, Michal Ferenčík †, Serafín Brčák, Elena Brčáková

 

1954

Božena Tholtová, Kornélia Drozdová, Rudolf Višňovský, Oskar Záhorský, Emil Kuľavjak, FrantiškaVišňovská, Elena Verníčková

 

1955

Antónia Kyčinová, Dušan Dobrík, Emil Gazdík, Emanuel Zachar

 

1956

Dušan Podkryvacký, Imrich Baránek, Peter Žigo, Anna Nodžáková, Elena Folanfová, Melánia Porubčinová – Matejčíková

 

1957

František Daňo, Michal Záhumenský †, Margita Glombová, Emila Siakel, Brigita Ťažandláková, Rudolf Melišík, Jozef Koper, Amália Hochmanová, Ján Žilka, Ján Šofár, Kornélia Sukeníková

 

 

1958

Jana Hájková, Marta Novotová, Mikuláš Ferianc, Aurélia Feriancová, Mária Kubínová, Justína Chromčáková

 

1959

Viera Záhumenská, Valéria Lacková, Kamila Šimjaková – Kakusová, Edita Bernaťáková – Vrábľová, Ján Masarik, Emil Kňazeje, Jozef Fuzia

 

1960

Terézia Pilarčíková, Gabriela Blšáková  †, Ľubomír Knotek

 

1961

Eva Jaňáková, Jozef Habovštiak, František Gallis

 

1962

Berta Lipničanová, Blažena Petrovičová, Jozefa Dendisová, Igor Jendraššák, Anna

 

1963

Anna Enderlová, Agneša Tomovčíková, Jaroslav Stuchlý, Ružena Bohačíková, Oľga Norovská

 

1964

Berta Prielomková – Lipničanová, František Vajdiak, Mária Hámorská, Vlasta Krišková, Irena Koželuhová

 

1965

Irena Murínová, Zuzana Dupanová – Bezeková, Zuzana Mišeková, Alžbeta Vengríniová, Jozef Vengríni,   Richard Bendis, František Šuška, Elena Adamíková

 

1966

Emília Jaňáková, Mária Matejková, Ján Bezek

 

1967

Gabriela Košická – Jašková, Margita Kvašňovská, Pavol Tatár, Albín Bernaťák

 

1968

Elena Grellová, Cecília Slovíková, Margita Brtková, Drahotína Kvapilová, Zvonislav Jaško

 

1969

Júlia Bajová – Tenzerová, Oľga Lucká, Anna Grofčíková, Serafín Žatkuliak, Jozefína Špitáľová – Lučivňáková

 

1970

Margita Kľusková – Bernaťáková, Eduard Kakus, Marta Jagnešáková,    Florek

 

1971

Božena Bobeková, Mária Pečitová, Elena Kuráňová – Palovová, Anna Kandalcová, Anna Tarčáková, Jaroslav Jastraban, Branislav Salaj

 

1972

Mária Gabrielová, Ján Ramač, Blažena Labajová – Revajová, Emil Revaj, Marián Mištík, Viera Salajová

 

 

1973

 

Dušan Fondrk, Štefan Pavč, Štefánia Pavčová, Natália Dubovská

 

1974

Mária Laššáková – sk. vedúca PO SZM

 

1975

Emília Ferenčíková, Ľubica Kalusová, Ľubica Balcieráková, Alena Golaisová, Elena Liptáková

 

1976

Mária Bugajová, Elena Izáková – Fafejtová, Mária Mlichová

 

1977 - 79

Mária Marčeková – Hlbočanová

 

1980 - 82

 Florková,   Pepichová, Božena Mišudíková,

 

1983

Zuzana Ganobčíková

 

1984, 1985

Iveta Mäsiarová, Katarína Vidiečanová, Anna Sekerášová

 

1986

Beáta Záhorová

 

1987

Jana Klocháňová, Katarína Mikytová, Patrícia Gubašová, Alena Klčová, Agneša Chmeľová

 

1988

Dana Večerková – Kaukičová, Štefánia Pidíková – Habláková, Táňa Krišová, Jana Buláková

 

1989

Juraj Klačanský, Zdena Klačanská, Miroslav Kalamár, Táňa Sochová

 

1990

Vladimír Janoťák

 

1991

Jana Mattošová, Ladislav Fendek, Ivana Gašperová, Viktória Kolenčíková, Iveta Bakošová

 

1992

Jana Števíková, Miroslav Števík, Mária Laučeková, Monika Beloritová – Kureková, Milena Matisovská – Kaprálová, Miriam Eštoková, Marta Gruchalová, Mária Kvaková

 

1993

Božena Kuhejdová

 

1994

Luis Borges, Viera Salajová – Naništová, Edita Vrábľová – Huráková

 

1995

Zlatica Bajčičáková, Elena Mazúchová, Mária Horváthová,    Ivana     Kovaľová       Florková,

Marta Brčáková, Antónia Balúnová, Jana Mrekajová

 

 

1996

 

Margita Trúchla, Margita Marlengová, Jana Wernerová, Lýdia Grebáčová, Ľudmila Luchavová, Anna Fendeková, Beáta Firicová

 

1997

Slavomír Mác, Mária Gašperová – Koklesová, Mária Gruchalová, Ľudmila Kušnierová, Eva Dendysová, Veronika Klimčíková, Janka Kuhajdová, Peter Brtko, Jana Polťáková, Diana Matejčíková, Eva Mikolajčíková, Ivana Tisoňová – Čičová

 

1998

Darina Subjaková, Alena Kojdová, Justína Matějová, Zuzana Demková, Pavol Demko, Tatiana Mrekajová, Martina Florková

 

1999

Katarína Novosadová, Adriana Kormaňáková, Dana Florková, Anna Murínová – Brňáková, Alena Laššáková, Dana Krumpová

 

2000

Iveta Jurigová, Kristiána Floriančičová, Marta Šalatová, Martina Žofajová, Milan Kubo, Oľga Vojtaššáková, Margita Maňuchová

 

2001

Mária Kvaková, Jana Chocholáčková, Alena Hudecová, Emília Mrekajová

 

2002

Dana Klimčíková – Verníčková, Zuzana Mravčáková, Marianna Mravčáková, Monika Huráková

 

2003

Lenka Večerková, Marieta Martausová

 

2004

Dana Gruchalová, Marek Madleňák, Anna Štítová, Katarína Bakaľová

 

2005

Viera Chromeková, Martina Beťáková, Marta Gruchalová, Katarína Vrábľová

 

 

 

Katechétky + NV

 

Ľudmila Gruchalová, Marta Janoťáková, Adriana Smarkoňová, Emília Rusnáková

 

 

Henryk Sitek, Martin Jurčí, Jaroslav Rusnák, Richard Ondáš, Alexander Líška, Ľubomír Cvengroš

 

 

Jozef Kasan †, Pavol Janáč, Andrej Dulák

 

 

 

Milena Bendíková, Zdenka Bystričanová, Margita Kolenčíková, Anna Kuchťáková, Michaela Sochuliaková, Andrea Sochuliaková, Helena Zmorayová, Ľudmila Buckulčíková, Viktória Beňušová, Agneša Kureková, Margita Lučivňáková, Anna Ridzoňová, Mária Rončáková, Viktória Kovaľová, Margita Sivčáková

 

 

 

Kancelária

1968

Mária Srogončíková

 

1995

Božena Jurkuľáková

 

1998

Martina Sivčáková

 

 

 

Šk. klub

 

Drahotína Kvapilová

 

 

Iveta Varešáková

 

 

Mária Gonšorová

 

 

Jana Buláková

 

 

Ružena Škapcová †

 

 

Marcela Bombjaková

 

 

Miroslava Gašperová

 

 

Zdenka Rončáková

 

 

Andrea Veselovská

 

 

 

Kuriči

 

Rafael Sivčák, Jozef Vojtas, Florián Mrekaj, Ľudovít Magdiak, Cyprián Barúth, Vedelín Marek, Štefan Palárik, Martin Večerek, Milan Večerek, Anton Sumihora, Štefan Šimjak, Vladimír Kocúr, Ján Briš, Rudolf Rusnák, Kamil Lučivňák, Jozef Kovaľ, Vladimír Vrábeľ

 

 

 

Školník

 

Anton Durčák, František Vajdiak, Margita Kurňavková

 

 

 

Údržba

 

Milan Klimčík, Viktor Mrekaj

 

 

 

 

Jedáleň

 

 

Mária Navrátilová †, Viktória Marková, Emília Lučivňáková, Justína Ferenčíková †, Margita Kuchťáková, Magdaléna Kresťanová †, Mária Granatierová, Marta Florková, Štefánia Florková, Zuzana Majchráková, Angela Večerková, Pavlína Rončáková, Pavlína Iglárová, Eva Tysoňová, Libuša Florková †, Marta Gruchalová, Agneša Vrábľová, Mária Kurňavková, Rudolfa Fondrková, Emília Kľusková, Elena Mrekajová, Mária Iglárová, Mária Hrčkuľáková, Elena Zvonárová, Gabriela Vojtaššáková

 

 

 

Upratovačky

 

Justína Špitáľová †, Štefánia Marková †, Emília Durčáková, Margita Filipčíková, Jozefína Vojtasová, Emília Smolková, Vlasta Vojtaššáková, Viktória Kovaľová, Margita Gruchalová, Margita Revajová, Margita Kurňavková, Božena Škuntová, Hana Michalicová, Mária Majchráková, Margita Úradníková, Paulína Kubacková, Jozefína Fafejtová

 

 

 

Strážnik

 

Jozef Šustek