19. september sa na našej škole niesol v duchu čipiek, ručných výšiviek, krásnych gombíkov, nariasených sukní a zdobených klobúkov. Možno neviete, že naši predkovia mali svoj odev, kroj, určený na rôzne príležitosti. Pri práci a po dome jeden, na sviatky druhý. Sobáš bol výnimočnou chvíľou, tak ako pre dnešné nevesty. Ten bol iný a najkrajší, taký, aký región a jeho možnosti ponúkali. Dnešná mládež nemá tendenciu chodiť upravene. Akosi sme upustili od možnosti páviť sa – páčiť sa. Stačia tepláky a myslíme si, že je to in. Preto sme chceli byť dnes výnimoční a vzdali sme úctu tradíciám a koreňom, ktoré by mali byť hlboko vryté do každého z nás. Aj keď opustíme svoj kraj, nikdy nezabúdajme, kde patrí naša duša.