ERASMUS KA229

Prvý deň naši žiaci zažili výnimočnú skúsenosť – let lietadlom a hneď aj prestup v Mníchove na obrovskom letisku. Po príchode na letisko v Sofii už využívali svoje porovnávacie schopnosti, napr. „Letisko v Mníchove je ako luxusný dom. Letisko v Sofii ako chata.“ Ubytovali sme sa v príjemnom hoteli a s napätím čakali na nasledujúci deň.

Pondelok 28.2

Po transfere do školy nasledovalo veľkolepé privítanie, deti mávali vlajočkami, tvorili koridory, vítali spevom. Predviedli nám typické národné tance a piesne v tradičných odevoch. Nasledovali prezentácie každej krajiny o ich škole, meste a krajine. Obed bol prvý deň v školskej kantíne, zažili sme prvé netradičné jedlá, ako studenú polievku uhorkovú. Mnohí žiaci sa radšej sýtili chlebom, ktorý bol vždy a všade jemný, nadýchaný a vynikajúci. Poobede bola ice breaking hra, ktorá priniesla veľa zábavy, žiaci sa navzájom predstavovali a zoznamovali. Po spoločnej večeri v hoteli mali žiaci diskotéku, kde sa začali rodiť milé priateľstvá.

Utorok 1.3

V Bulharsku to je prvý jarný deň a nazývajú ho Baba Marta, ako Pani Marec. Takmer všetci Bulhari v tento deň sa ozdobovali zvláštnymi, veselými náramkami. Mali sme dielne, kde sa žiaci naučili sami vytvárať tieto tzv. martenitsa. Po obede v kantíne sme navštívili jaskyňu Prohodna a palavili sa na rieke Panega. Tu sme už zažili veľa zábavy, naši žiaci horlivo vyučovali Litovcov slovenský jazyk a vznikali naozaj komické situácie. Napríklad naučili jedného chlapca hovoriť „Som krásavica“. Večeru sme mali v reštaurácii a všetci žiaci ocenili medzinárodne jedlo: hranolky a kurča.

Streda 2.3

Navštívili sme nádherné historické mesto Veliko Tarnovo. Cestou k nemu sme sa zastavili v rozľahlom otvorenom múzeu – niečo ako historické mestečko s pekárňami, dielňami. Bolo veselo, najmä preto, že napadol nový sniežik, čo bol dôvod k naháňačke a guľovačke. Veliko Tarnovo sme absolvovali po skupinkách. Dali sme si spoločne obed v príjemnej reštaurácii, ceny boli v porovnaní so Slovenskom nízke a zažili sme chvíľu smútku. Bol tam zapnutý televízor a my sme videli zábery z vojny na Ukrajine. Bolo to zdrvujúce. Milé potom bolo nakupovanie darčekov pre rodinu a priateľov.

Štvrtok 3.3

Bulhari mali tento deň národný sviatok, v roku 1877 tretieho marca porazili Turkov. Navštívili sme v Plevene, mieste historického boja, panoramatické múzeum s výjavmi s tejto bitky. Po celom meste sa konali pochody, oslavy. Bulhari sú naozaj hrdí na toto víťazstvo. Naši priatelia z Turecka priznali, že pre Turecko to bola strategická strata, ešte väčšia ako Bospor a Dardanely. Poobede v historickej časti mesta mali žiaci nafalšovanú radosť, hrali bowling vo veľkom hernom centre.

Piatok 4.3

Tento posledný deň nasledovali dramatizácie každej krajiny. Boli zábavné a inšpirujúce. Litovčania predviedli historickú, rytiersku bitku, Rumuni O hlúpom princovi, čo nechcel čítať knihy, Turci o sile priateľstva, Bulhari o histórii krajiny a my O zvláštnom slonovi, ktorý chcel byť priemerný a stratil iskru. Litovci nám pomáhali držať transparenty a my sme to zahrali so všetkým entuziazmom. Po odovzdávaní certifikátov sme šli na hotel pripraviť sa na záverečnú rozlúčkovú party. Na tejto party si naši bulharskí priatelia dali záležať, pripravili výzdobu, pohostenie, program. Pre nás bolo prekvapením, že nečakane máme predviesť národný slovenský tanec. Naši žiaci nesklamali, zatancovali. Nasledovala rozlúčka. Po prichode na hotel sme mali len hodinku a už nás bral autobus na letisko.
Je úžasné pre žiakov nahliadnuť do života inej krajiny, už vždy pri slove Bulharsko sa nám vynoria konkrétne zážitky, miesta, ľudia. Ďakujeme všetkým, ktorí nám to umožnili.