ERASMUS KA120

Správa – mobilita Portugalsko

18. – 22. marca 2024

PRÍCHOD

Leteli sme z Krakova do Lisabonu 4 hodiny. Odtiaľ Flixbusom do Fatimy, kde sme trávili noc aj deň. Do Aveiro sme pricestovali autobusom Rede Espresson 17. marca 2024 o 18:00. Na stanici už na našich žiakov čakali hosťujúce rodiny a prevzali ich do svojich domovov.

1. deň

Ráno o 9:00 sme sa všetci stretli pred vrátnicou školy, ktorá zabezpečuje, aby sa do školy nedostal nik nepovolaný. Privítal nás zástupca riaditeľa a koordinátor našej mobility p. Miguel Carrasqueira. Odovzdali sme mu pozdravy zo Slovenska, suveníry a propagačný materiál našej školy a obce. Previedol nás školou, v ktorej sa učia žiaci vo veku od  11 do 19 rokov, od 6. do 12. ročníka, učia sa tu aj dva SŠ odbory elektormechanika a mechatronika. Páčili sa nám veľkorysé priestory, kvantum odborných učební a sloboda pohybu žiakov počas prestávok aj do vonkajčích priestorov. Po oboznámení sa so školou sme absolvovali workshop o histórii a kultúre Portugalska a Aveira. Naši žiaci prezentovali o našej škole, regióne aj o krajine. Po dobrom obede, na ktorý sme čakali v takmer hodinovom rade sme sa presunuli do mesta na vyučovanie vonku: plavili sme sa typickými aveirskými gondolami “Moliceiro”, navštívili sme “saltpans” kde sme videli cestu ako sa získava soľ z oceánu, absolvovali sme workshop ako sa pripravujú tradičné miestne sladkosti “Ovos Molos”, ktoré si žiaci vlastnoručne pripravili.

2. deň

Skoro ráno sme sa presunuli vlakom do mestečka Avanca, vzdialeného hodinu cesty. Navštívili sme múzeum známej osobnosti Egasa Moniza, nositeľa nobelovej ceny za neurochirurgiu. Vrátili sme sa do školy na obed a odtiaľ sme sa presunuli na pláž Barra, kde sme videli najväčší európsky maják a obľúbené miestne pláže. Zastavili sme sa aj na pobeží Costa Nova, charakteristické svojou farebnou pásikavou architektúrou. Vyskúšali sme ďalšie tradičné jedlo “tripa” niečo ako naša palacinka s rôznymi náplňami.

3. deň

Stredajšie doobedie sme strávili v škole. Absolvovali sme dva workshopy. Prvý workshop bol zameraný na jazyky. Účastníci mobility boli rozdelení do štvorčlenných skupín a tvorili anglicko-portugalsko-slovenský slovník s najbežnejšími slovami a frázami. Druhý workshop bol zameraný na tvorenie animovaného filmu princípom STOP MOTION pomocou aplikácie Stop Motion Studio. Žiaci pracovali v skupinách a vytvorili svoj prvý krátky animovaný film. Po dobrom obede sme sa presunuli do centra mesta pri rieke Ria, kde sme navštívili múzeum ARTE NOVA so svojou charakteristickou architektúrou postavenou z vápenca, železa, skla a typických rôznofarebných dlaždíc. Súčasťou návštevy bola aj obhliadka architektonických skvostov v okolí múzea. Zostavajúci čas sme využili na nákup suvenírov.

4. deň

Vo štvrtok sme vycestovali na celodenný výlet do historického mesta Coimbra, známe najmä pre najstaršiu univerzitu v Portugalsku. Okrem univerzitného mestečka sme videli známe historické katedrály. V Coimbre sme navštívili park miniatúr “Portugal dos Pequenitos” s najznámejšími pamiatkami nielen z Portugalska, ale aj z dobývaných kolónií. Páčila sa nám možnosť poprechádzať sa aj v interiéri niektorých miniatúr s interaktívnymi prvkami. V priebehu dňa sme zaznamenali najväčšiu teplotu za celý pobyt 27°C. Žiaci sa rozišli opäť do rodín a učitelia sa streli pri spoločnej večeri.

5. deň

Posledný deň mobility sme trávili znova v škole. Počas vyučovania mali účastníci mobility vytvoriť online denník o mobilite v štvorčlenných skupinách. Takto spoločne zdieľali svoje nové zážitky a dojmy, povymieňali si fotky a vytvorili spoločné dielo, ktoré potom vzájomne odprezentovali. Stretli sme sa opäť večer na spoločnej “farewell party”, ktorú pripravili rodičia domácich účastníkov. P. Miguel Carrasqueira všetkým rodičom poďakoval za participáciu, odovzdal certifikáty všetkým účastníkom mobility a rozlúčili sme sa s vedomím, že sa opäť uvidíme koncom mája na Slovensku.

 

BONUSY:

Mimo programu mobility sme navštívili Fatimu a Lisabon. Fatimu, pretože bola po ceste. Lisabol, lebo odtiaľ sme leteli domov. Vo Fatime sme duchovne načerpali a osobne nás požehnal biskup Fatimy, ktorý sa stravoval v rovnakom zariadení. Odovzdali sme mu prospekty našej školy a obce, kde bola zmienka o našom biskupovi Jánovi Vojtaššákovi po anglicky. V Lisabone sme sa orientovali vďaka našej rodáčke Kristínke Klačanskej, ktorá tam študuje a realizuje experiment pre svoju dizertačnú prácu. Navigovala nás, aké dôležité miesta za dajú navštíviť v pomerne krátkom čase.

ČO POVEDALI ÚČASTNÍCI O MOBILITE:

p. uč. Bolibruchová: “Toto bola naša prvá mobilita, kde žiaci zostávali na noc v rodinách. Som rada, že žiaci načerpali nové skúsenosti a poznatky. Spoznali Portugalsko, tak ako by im ho nesprostredkovala žiadna cestovka. Doslova zažili bežný deň svojho portugalského rovesníka. Absolvovali s nimi nielen program pripravenej mobility, ale aj futbalové či plavecké tréningy, nakupovanie s rodinou i hry s rodinnými členmi. Bol to pre nás nezabudnuteľný zážitok. Pre mňa ako učiteľku je to tiež zaujímavá skúsenosť spoznať žiakov v inom svetle. Opäť sa mi potvrdilo, že vedomosti nie sú všetko a práve vedomostne slabší žiaci sú v kritických situáciách hrdinskejší.”

p. uč. Murínová: “ Nakoľko to bola moja prvá mobilita so žiakmi, mala som rôzne očakávania. V každom prípade môžem konštatovať, že hosťovské rodiny boli veľmi milé a priateľské k našim žiakom, ústretové a ohľaduplné k odlišnému spôsobu nášho životného štýlu v niektorých situáciach. Na druhej strane som pýšná na našich žiakov ako dokázali akceptovať a prispôsobiť sa zaužívaným spôsobom nažívania v hosťovských rodinách. Som potešená, že zažili očarujúce zážitky a nazbierali nezvyčajné skúsenosti v priebehu tejto mobility, či už v rodinách alebo v škole. Moje pozitívne skúsenosti sa buden snažiť využívať v ďalšej pedagogickej praxi.”

Karol Fedor: “Dokážem to vyjadriť jedným slovom – SUPER.”

Soňa Mrekajová: “V rodine to bolo fajn. Všetci boli ku mne milí a snažili sa, aby som sa dobre cítila.”

Jakub Grofčík: “Bolo to super, cítil som sa tam ako doma.”

Tamara Antušáková: “Zo zočiatku som sa bála, najmä toho pobytu v rodine, ale sadli sme si. Keď som čokoľvek potrebovala, snažili sa mi to okamžite splniť. Chceli, aby som sa mala čo najlepšie. Veľmi sa mi tam páčilo.”

Adela Sivčáková: “Keď som dostala šancu ísť do Portugalska, tak som vôbec neváhala. Nikdy som nebola tak ďaleko. Bola to neuveriteľná príležitosť, dostať sa tam. Problém bola len moja angličtina, neverila som si až tak. Ale moja hosťujúca rodina bola super, tak sme sa vždy nejako dohodli. Ak by som mala možnosť, znova by som išla.”

Kvetoslava Chudobová: “Myslím si, že to bola super príležitosť. Všetci sme nabrali veľa skúseností, či už v angličtine alebo v rodine. Všetci sme si to veľmi užili.”

 

ĎAKUJEME ZA PRÍLEŽITOSŤ