Je streda 28.októbra, ráno ako každé iné. A predsa... pred dverami školy stoja štyria švihácki páni vo frakoch a cylindroch. Kto sú? Načo prišli? Odkiaľ pricestovali a čo to majú za oblečenie? Tieto a iné otázky vírili v mysliach našich detí.. Vari inšpekcia?Podozrenie vzrástlo, keď sa títo páni rozišli po jednotlivých poschodiach a jedným i druhým očkom poškuľovali po deťoch, občas sa im prihovorili zvláštnou, síce našou slovenskou, ale nebezpečne slušnou a zdvorilou rečou. Hmm, bolo to naozaj podozrivé...
Všetko sa vyjasnilo, keď si na začiatku prvej hodiny cez školský rozhlas všetci vypočuli, že dnes slávi svoje 200. narodeniny náš velikán Ľudovít Štúr, kodifikátor spisovnej slovenčiny. Rozhodol sa teda, že ich oslávi práve s nami.
A tak sa vo svojich štyroch podobách mohol rozísť po triedach.Piataci a šiestaci mu kládli rôzne otázky, od tých osobných až po politické. Sám sa od nich dozvedel zaujímavé veci, napr., že už existuje aj ypsilon, ktorý zborovo všetci neznášajú, že deti medzi sebou komunikujú prostredníctvom čuda zvaného facebook a nestačil sa čudovať zo zvláštnych skratiek typu jj, nwm, ktoré používajú. Siedmaci sa rozhodli podarovať mu k narodeninám darček jeho srdcu najmilší- básničku, pretože slovo bolo jeho najmocnejšou zbraňou, ktorou vyhral nejeden súboj s protivníkmi. Ôsmaci a deviataci si na jeho počesť zase zahrali vedomostný kvíz o jeho živote, ktorého súčasťou bol aj ďakovný list.
Po skončení vyučovania napokon Ľudevít, ako ho všetci známi v tých časoch volali, síce unavený, ale šťastný skonštatoval, že jeho obeta, ktorú priniesol tomuto národu, nebola márna a získal stopercentnú istotu, že v našej škole sa zrodilo pár jeho nasledovníkov...
Ľudovít ďakuje všetkým učiteľkám slovenčiny, ktoré mu umožnili toto nezabudnuteľné stretnutie.
(foto v albume)
(VoO)